Sklené Teplice – história

Sklené Teplice sa nachádzajú v prekrásnom údolí na úpätí Štiavnických vrchov 12 km od Banskej Štiavnice. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1340. Sklené Teplice vznikli ako drevorubačská osada a obyvatelia ťažili drevo pre bane v neďalekej Banskej Štiavnici. V roku 1350 tu bola založená prvá skláreň v Uhorsku. Produkovala chemické sklo, ktoré využívali hutníci pri zisťovaní obsahu zlata a striebra v rudách vyťažených v banskoštiavnickom banskom revíri.

Po zániku sklárne bola v Sklených Tepliciach založená huta, v ktorej sa oddeľovalo zlato a striebro od nevyužívaných rúd pomocou olova. Keď v roku 1751 bol v Banskej Štiavnici na návšteve cisár František Lotrinský, manžel Márie Terézie, navštívil aj hutu v Sklených Tepliciach. V roku 1785 sa začala v týchto priestoroch zriaďovať amalgamačná huta, ktorá mala produkovať zlato a striebro zo zlatonosných rúd pomocou ortuti. V roku 1786 mal Ignác Born, pôvodca nepriamej amalgamácie, predstaviť svoju metódu mnohým odborníkom sveta. V Sklených Tepliciach sa v tomto roku za hojnej účasti vedcov uskutočnil prvý medzinárodný kongres prírodovedcov na svete, bola tu založená prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete a táto spoločnosť vydávala prvý medzinárodný vedecký časopis na svete.

Huta postupne v deväťdesiatych rokoch 18. storočia zanikla, budovy huty sa predali kúpeľom a súkromníkom, zariadenie sa rozdelilo medzi iné huty na okolí. Takto v Sklených Tepliciach zanikla priemyselná výroba a obec sa orientovala čisto len na kúpeľníctvo a poľnohospodárstvo.

 

 

Zdroj: www.sklene-teplice.sk